ďalej
späť
body

Informácie o klimatických zmenách

Stránka Posledná zmena 03. 06. 2016
Klimatické zmeny predstavujú jednu z najväčších environmentálnych, sociálnych a hospodárskych hrozieb. Medzivládny panel o klimatických zmenách tvrdí, že otepľovanie klimatického systému je očividné. Pozorovania poukazujú na zvýšenie priemerných celosvetových teplôt ovzdušia a oceánov, intenzívnejšie roztápanie snehu a ľadu a zvyšovanie celosvetovej priemernej hladiny morí. Je veľmi pravdepodobné, že väčšina otepľovania sa dá pripísať emisiám skleníkových plynov pochádzajúcich z ľudskej činnosti.

Klimatické zmeny predstavujú najväčšie a najrozsiahlejšie zlyhanie trhu v dejinách.

Sir Nicholas Stern, vedúci ekonomických služieb vlády Spojeného kráľovstva
a bývalý hlavný ekonóm Svetovej banky, 2006

Za posledných 150 rokov sa priemerná teplota celosvetovo zvýšila takmer o 0,8 ºC a v Európe o 1 ºC. Jedenásť z posledných dvanástich rokov (1995 až 2006) patrí medzi 12 najteplejších rokov podľa záznamov celosvetových zemských teplôt (od roku 1850). Panel IPCC očakáva, že bez globálnej akcie na obmedzenie emisií sa celosvetové teploty môžu ďalej zvyšovať o 1,8 až 4,0 ºC do roku 2100. To znamená, že teplotný nárast od predpriemyselného veku prekročí 2 °C. Za touto hranicou sú nezvratné a pravdepodobne aj katastrofické zmeny oveľa pravdepodobnejšie. (Ďalšie informácie)

Vplyvy klimatických zmien sa už pozorujú a predpokladá sa, že budú ešte viditeľnejšie. Očakáva sa, že extrémne výkyvy počasia vrátane teplotných vĺn, súch a záplav budú častejšie a intenzívnejšie. V Európe sa najväčší teplotný nárast zaznamenal v južnej Európe a Arktíde. V južnej Európe zrážky klesajú a na severoseverozápade stúpajú. Tým sa ovplyvňujú prírodné ekosystémy, ľudské zdravie a vodné zdroje. Najnepriaznivejšie dôsledky postihnú hospodárske odvetvia, ako napríklad lesné hospodárstvo, poľnohospodárstvo, cestovný ruch a stavebníctvo. Poľnohospodárstvo v severnej Európe môže využiť výhody obmedzeného nárastu teplôt.

Na zastavenie klimatických zmien je potrebné významne znížiť emisie skleníkových plynov a na dosiahnutie tohto cieľa sa už realizujú politiky.

K hlavným zdrojom skleníkových plynov vyplývajúcich z ľudskej činnosti patria:

  • spaľovanie fosílnych palív pri výrobe elektriny, doprava, priemysel a domácnosti,
  • poľnohospodárstvo a zmeny využívania krajiny ako odlesňovanie,
  • skládkovanie odpadu a
  • používanie priemyselných plynov obsahujúcich fluór.

 

Aj keby boli politiky a snahy o zníženie emisií účinné, niektoré klimatické zmeny sú nevyhnutné. Preto musíme vyvinúť aj stratégie a činnosti na prispôsobenie vplyvom klimatických zmien v Európe, a najmä za jej hranicami, keďže najmenej rozvinuté krajiny patria k najzraniteľnejším, pretože majú najmenšie finančné a technické možnosti na prispôsobenie.

Permalinks

Akcie dokumentu