Infografika

Infografika — 11. 03. 2015

Naša infografika poskytujú vizuálne prezentácie v otázkach týkajúcich sa životného prostredia v Európe.

Ako spolu súvisia životné prostredie, kvalita ľudského života a zdravie? — 12. 03. 2015

Prírodné zdroje zabezpečujú výrobu a spotrebu a vytvárajú bohatstvo a pracovné miesta, čím prispievajú ku kvalite nášho života ako aj k celkovej životnej úrovni. Úroveň našej spotreby zdrojov však ničí schopnosť našich ekosystémov zabezpečiť tieto zdroje v budúcnosti.

Ako môžeme vytvoriť obehové hospodárstvo, v ktorom sa efektívne využívajú zdroje? — 11. 03. 2015

V súčasnosti využívame viac zdrojov, ako je naša planéta schopná v danom čase vyprodukovať. Musíme obmedziť množstvo odpadov, ktoré produkujeme, a množstvo materiálu, ktorý ťažíme.

Ako ovplyvňujú životné prostredie potraviny, ktoré kupujeme, jeme alebo nejeme? — 12. 03. 2015

Skôr než si sadneme k prestretému stolu, musia sa potraviny vyprodukovať, spracovať, zabaliť, previezť a distribuovať. Na každý krok sú potrebné zdroje, pričom vzniká viac odpadu a znečistenia.

Aké sú príčiny vzniku odpadu z potravín v Európe? — 12. 03. 2015

Približne jedna tretina potravín vyrobených vo svete sa pokazí alebo vyhodí. Odpad z potravín predstavuje veľkú stratu iných zdrojov, ako sú pôda, voda, energia a práca.

Toky odpadov v Európe — 12. 03. 2015

V EÚ-28 a Nórsku sa v roku 2010 vyprodukovalo spolu približne 2 500 miliónov ton odpadu. Uvádzame prehľad o tom, odkiaľ odpad pochádzal a čo obsahoval.

Aký podiel komunálneho odpadu recyklujeme? — 12. 03. 2015

Veľkú časť odpadov, ktoré vyhadzujeme, je možné recyklovať. Recyklácia prospieva životnému prostrediu tým, že odpad nekončí na skládkach a tým, že poskytuje suroviny na výrobu nových produktov. Recyklácia tiež dokáže podnietiť inovácie a vytvoriť pracovné miesta.

Ako môžeme znížiť produkciu odpadu a lepšie ho využívať? — 12. 03. 2015

Najlepší spôsob ako znížiť vplyv odpadu na životné prostredie je v prvom rade predísť jeho vzniku. Mnohé veci, ktoré vyhadzujeme, sa môžu znova použiť a z iných sa zase môžu recykláciou získať suroviny.

Aké sú zdroje a vplyvy odpadu v moriach? — 12. 03. 2015

Narastajúce množstvo odpadu končí vo svetových oceánoch a poškodzuje zdravie ekosystémov, spôsobuje úhyn zvierat a ohrozuje ľudské zdravie. Riešenie spočíva v predchádzaní vzniku odpadu a lepšom odpadovom hospodárstve na pevnine.

Európska klíma sa mení — 15. 10. 2015

Meniaca sa klíma ovplyvní takmer všetky aspekty nášho života. Intenzívnejšie a častejšie zrážky v mnohých častiach Európy budú znamenať časté a vážne povodne. Na iných miestach Európy, vrátanejužnej Európy, povedú vyššie teploty a menší objem zrážok k tomu, že mnohé oblasti môžu čeliť suchám.

Sme pripravení na zmenu klímy? — 15. 10. 2015

Zmena klímy má rozmanité vplyvy na zdravie, ekosystémy a hospodárstvo. Je veľmi pravdepodobné, že v najbližších desaťročiach sa prehĺbia. Ak sa dopady zmeny klímy nebudú riešiť, môžu nás vyjsť veľmi draho, a to z hľadiska zhoršenia zdravia, nežiaduceho vplyvu na ekosystémy i škôd na majetku a infraštruktúre.

Zmena klímy a moria — 15. 10. 2015

Zmena klímy spôsobuje otepľovanie oceánov, acidifikáciu morského prostredia a zmenu zrážkových režimov. Tieto faktory spolu s ľudskými aktivitami v morskom prostredí vedú k strate biodiverzity v oceánoch.

Zmena klímy a poľnohospodárstvo — 15. 10. 2015

Poľnohospodárstvo prispieva k zmene klímy a zároveň je touto zmenou ovplyvnené. EÚ musí znížiť emisie skleníkových plynov z poľnohospodárstva a prispôsobiť systém výroby potravín tak, aby sa dokázal vyrovnať so zmenou klímy. Na výrobu a spotrebu potravín v EÚ, ktorá čelí rastúcemu celosvetovému dopytu a súťaži o zdroje, sa treba pozerať v širších súvislostiach spájajúcich poľnohospodárstvo, energetiku a potravinovú bezpečnosť.

Pôda a zmena klímy — 15. 10. 2015

Pôda je dôležitou a často podceňovanou súčasťou klimatického systému. Po oceánoch predstavuje druhú najväčšiu zásobáreň uhlíka, tzv. zachytávač. Obnova pôdnych ekosystémov a ich udržateľné využívanie v mestských a vidieckych oblastiach môže pomôcť zmierniť dopady zmeny klímy ako aj prispôsobiť sa jej.

Zmierňovanie zmeny klímy — 15. 10. 2015

Úsilie Európskej únie zamerané na zníženie emisií skleníkových plynov prináša výsledky. Európska únia predpokladá, že dosiahne svoj jednostranný cieľ znížiť emisie o 20 % (v porovnaní s úrovňou z roku 1990) skôr než v stanovenej lehote roku 2020. Okrem toho má v úmysle znížiť domáce emisie aspoň o 40 % do roku 2030 a do roku 2050 ďalej dekarbonizovať svoje hospodárstvo. EÚ v súčasnosti vypúšťa približne 10 % globálnych emisií skleníkových plynov.

Druhy palív a emisie skleníkových plynov — 09. 11. 2016

Dopyt po preprave úzko súvisí s hospodárskou činnosťou: v obdobiach rastu sa zvyšuje výkon hospodárstva, prepravuje sa viac tovaru a cestuje viac ľudí. Vplyv dopravy na ľudské zdravie, životné prostredie a zmenu klímy úzko súvisí s výberom paliva. Dnes sú k dispozícii čisté alternatívne palivá vrátane elektriny a môžu vytvoriť životaschopnú alternatívu benzínu alebo nafty. Pri voľbe vhodnosti určitého druhu paliva zohráva úlohu dĺžka cesty.

Emisie a efektívnosť vozidiel — 09. 11. 2016

Najvýznamnejší zdroj znečistenia ovzdušia súvisiaci s dopravou predstavuje cestná doprava poháňaná fosílnym palivom. Každé vozidlo uvoľňuje znečisťujúce látky z viacerých zdrojov.

Vystavenie znečisteniu ovzdušia v mestách — 09. 11. 2016

Mnohí Európania sú vystavení škodlivej úrovni znečistenia ovzdušia. Až 30 % Európanov žijúcich v mestách je vystavených takým úrovniam látok znečisťujúcich ovzdušie, ktoré prekračujú európske normy kvality ovzdušia. Približne 98 % Európanov žijúcich v mestách je vystavených takým úrovniam látok znečisťujúcich ovzdušie, ktoré sa považujú za škodlivé pre zdravie podľa prísnejších usmernení Svetovej zdravotníckej organizácie.

Hluk v Európe — 09. 11. 2016

Hluk predstavuje rastúce nebezpečenstvo pre životné prostredie, ktoré vychádza z viacerých zdrojov. Nepriaznivé účinky hluku sa prejavujú na pohode vystavených obyvateľov, na zdraví a rozšírení voľnej prírody, ako aj na školskom prospechu detí.

Ciele EÚ v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov — 09. 11. 2016

Bolo stanovených niekoľko cieľov EÚ na zníženie vplyvu európskej dopravy na životné prostredie v Európe vrátane skleníkových plynov. Ciele sektora dopravy sú súčasťou celkového cieľa EÚ znížiť emisie skleníkových plynov o 80 – 95 % do roku 2050.

Teplotná inverzia zadržiava znečisťujúce látky na úrovni terénu — 09. 11. 2016

K smogovým situáciám dochádza častejšie pri teplotnej inverzii. V dlhých obdobiach vysokého tlaku v zimných mesiacoch slnečné žiarenie dosahuje zem a zohrieva ju. Keď v noci nie je oblačnosť, zem rýchlo stratí teplo a vzduch sa pri kontakte so zemou ochladzuje. Teplejší vzduch stúpa a funguje ako pokrievka: drží chladnejší vzduch bližšie pri zemi. Znečisťujúce látky vrátane látok z cestnej dopravy sa držia spolu so vzduchom, takže sa stále viac zvyšuje znečistenie úrovne ovzdušia, ktorá je najbližšie pri zemi. Pretrváva to, kým sa nezmenia prevažujúce poveternostné podmienky.