Alpy

„Včera som sa vrátil z horolezeckej túry, ktorú som viedol, na Matterhorn vo Švajčiarsku. Prešli sme cez hrebeň Hornli, slávnu cestu prvého výstupu v roku 1865. Chodievam tam každé leto. Tieto často používané cesty sa stávajú nebezpečnými a niektoré sa uzatvorili. Permafrost, ktorý držal skaly pokope stovky alebo tisícky rokov, sa topí. Topí sa v priebehu dňa a v noci zamŕza, čo spôsobuje drobenie skál. Dochádza k tomu v čoraz väčších výškach každý rok – pohybuje sa to nahor.“

Sebastian Montaz žije v obci Saint Gervais vo francúzskom regióne Chamonix. Tento horský vodca a lyžiarsky inštruktor vyrastal vo francúzskych Alpách, sprevádza však horolezcov a lyžiarov v celom alpskom regióne.

„Hory sa obvykle menia pomaly. Ale tu v Alpách vidíme, že k zmenám dochádza takmer pri každej zmene ročného obdobia. Od mojich chlapčenských čias sa Alpy výrazne zmenili a kto vie, aké budú, keď moja dcéra vyrastie.

Posledných päť rokov, od júna do júla, sa nedá praktizovať zmiešané lezenie, pri ktorom leziete po snehu a ľade. Teraz to nie je bezpečné od júna do konca septembra. Poslednú zimu sme mali najlepší sneh za posledných deväť rokov, takéto zimy sú však teraz výnimkou,“ hovorí Sebastián.

Zmena klímy zasahuje Alpy, počnúc od zloženia permafrostu, ktorý drží skaly pokope, až po množstvo a kvalitu snehu. Ľadovce ustupujú a mizne ľad a snehové mosty. Spôsob sprevádzania v horách sa mení, pretože tradičné cesty sa stávajú nebezpečnými. Niektoré ľadovce, ktoré sa dali pred piatimi rokmi traverzovať, sa zmenili. Ľad ustúpil a skaly pod ním sú obnažené.

Ikona Európy

Alpy sú ikonou Európy. Patria k popredným turistickým cieľom, pohorie ponúka oveľa viac ako len prázdninové destinácie. Odtiaľto pochádza 40 % sladkej vody Európy zásobujúcej desiatky miliónov Európanov v nížinných oblastiach. Nečudo, že Alpy niekedy nazývajú vodárňami Európy.

Táto sladká voda je životne dôležitá nielen pre osem alpských krajín, ale aj pre obrovskú časť vnútrozemskej Európy. V poslednej správe agentúry EEA Regionálna zmena klímy a adaptácia — Alpy čelia výzve meniacich sa vodných zdrojov, sa posudzujú vplyvy zmeny klímy na zásoby sladkej vody a dopyt po nej v alpských regiónoch.

Topenie zredukovalo za tento  jediný rok množstvo alpských ľadovcov o jednu desatinu a v Európe zomreli desaťtisíce ľudí.

Alpy – meniaci sa ekosystém

Hory sa obvykle menia pomaly, ako podotýka Sebastian Montaz. Alpské podnebie sa za posledných sto rokov výrazne zmenilo, pričom teploty stúpli o 2 °C: dvakrát viac ako globálny priemer. A výsledkom je topenie alpských ľadovcov. Od roku 1850 stratili okolo polovice objemu ľadu a rýchlosť tohto úbytku sa od polovice osemdesiatych rokov minulého storočia výrazne zvýšila.

Stúpa aj hranica snehu a menia sa aj charakteristiky zrážok (dážď, sneh, krupobitie a dážď so snehom). Veľké množstvo stredných a malých ľadovcov sa, pravdepodobne, v priebehu prvej polovice storočia stratí. Odhaduje sa, že v regiónoch, kde v súčasnosti panujú snehové zrážky, budú namiesto nich stále častejšie zimné dažde, čo povedie k menšiemu počtu dní so snehovou pokrývkou. Toto ovplyvňuje spôsob, akým pohoria v zime zhromažďujú a skladujú vodu a v teplejších letných mesiacoch opäť distribuujú. Preto sa predpokladá, že v zime sa odtok zvýši a v lete zníži.

Cyklus vody a zmena klímy

Voda sa v Alpách v zime zhromažďuje a uchováva ako sneh a ľad v ľadovcoch, v jazerách, útvaroch podzemnej vody a pôde. Potom sa pomaly uvoľňuje pri topení ľadu a snehu počas jari a leta, zásobuje rieky ako Dunaj, Rýn, Pád a Rhôna, z ktorých všetky majú horné toky v pohorí. Takto je voda dostupná vtedy, keď zásoby v nížinách klesajú a keď je dopyt najvyšší.

Krehké vzájomné vzťahy, ktoré podporujú tento odveký proces skladovania a uvoľňovania, je teraz ohrozený zmenou klímy. Ako ovplyvní zmena klímy alpské ekosystémy? Ako sa zmenia ekosystémové služby? Čo môžeme urobiť?

Ekosystémové služby pod tlakom

Alpské vodojemy sú mimoriadne zraniteľné a citlivé na zmeny v meteorologických a klimatických procesoch, využívaní krajiny a využívaní vody ľuďmi. Zmeny môžu ovplyvniť kvalitu a množstvo vody dodávanej desiatkam miliónov Európanov.

Zmena klímy môže vážne ohroziť alpský vodný cyklus. Očakáva sa, že zmeny charakteristík zrážok, snehovej pokrývky a uchovávania v ľadovcoch zmenia spôsob transportu vody. To znamená viac období sucha v lete, záplav a zosuvov pôdy v zime a väčšiu premenlivosť v zásobovaní vodou počas roka. Ovplyvnená bude aj kvalita vody.

Nedostatok vody a častejšie extrémne javy v kombinácii so stále sa zvyšujúcim dopytom po vode (napríklad na zavlažovanie poľnohospodárstva alebo v dôsledku prílivu turistov) môžu poškodiť ekosystémové služby a ekonomické sektory. Problémy postihnú domácnosti, poľnohospodárstvo, výrobu energie, lesné hospodárstvo, cestovný ruch i riečnu dopravu. Môže dôjsť k prehĺbeniu existujúcich problémov s vodnými zdrojmi a ku konfliktu medzi užívateľmi nielen v alpskom regióne, ale aj inde. Najmä južná Európa môže čeliť častými obdobiami sucha.

Voda – zdroj, ktorý často berieme ako samozrejmosť – nadobúda v súvislosti so zmenou klímy nový význam.

Na viedenských uliciach

„Voda, ktorú máme vo Viedni, sa dopravuje z minimálne 100 km vzdialených zdrojov v horách,“ hovorí Dr. Gerhard Kuschnig, vedúci ochrany zdrojov vo Viedenskej vodárenskej spoločnosti. Dr. Kuschnig sa nachádza niekoľko stoviek kilometrov od alpského domova Sebastiana, horského vodcu. Tiež sa však zaoberá zmenou klímy.

„Momentálne nemáme skutočné problémy s množstvom alebo kvalitou vody, ale budúcnosť je neistá. Zvládnuť zmenu klímy znamená zvládnuť neistotu. Chceme sa uistiť, že kladieme správne otázky,“ dodáva Dr. Kuschnig.

Pokiaľ ide o zásobovanie vodou, od jedného úseku rakúskych Álp sú závislé dva milióny ľudí vo Viedni, Grazi a okolitých oblastiach. Z tohto dôvodu sú vodné pramene v regióne chránené zákonom. Vodné akvifery (útvar horniny obsahujúci vodu a umožňujúci pretekanie vody) v týchto horských oblastiach sú mimoriadne zraniteľné v dôsledku geologickej štruktúry hornín, klímy a činností súvisiacich s využívaním územia, ktoré dohromady značne ovplyvňujú kvalitu a množstvo dostupnej vody.

Jednou z hlavných výziev pre tento región, v rámci adaptácie na zmenu klímy, je ochrana množstva a kvality sladkej vody. Vysokokvalitnú vodu možno dlhodobo zabezpečiť len ochranou územia, cez ktoré voda preteká. Všetky zmeny územia, vrátane nových poľnohospodárskych postupov a výstavby, vplývajú na kvalitu a množstvo vody. Viedeň chráni blízke horské pramene viac ako 130 rokov a postupne získava vlastníctvo nad rozsiahlymi územiami v oblastiach ochrany vody a prírodných rezervácií. Ochranné pásmo vody pokrýva oblasť o výmere približne 970 km² v Štajersku a Dolnom Rakúsku.

Cyklus vody

„Voda preteká povrchovými vrstvami horniny, cirkuluje v pohorí a po dosiahnutí nepriepustných vrstiev odteká do prameňov, čím sa vracia na povrch,“ vysvetľuje Dr. Kuschnig. Časové obdobie medzi vsiaknutím (vstup do zeme) a odtokom (návrat na povrch cez prameň) vody po dažďových zrážkach je veľmi krátke. Extrémne javy, ako napríklad silné dažde alebo rýchle topenie snehu, mobilizujú veľké množstvá sedimentov, ktoré ovplyvňujú kvalitu vody. Veľké množstvá sedimentov sa často nedajú odfiltrovať počas krátkej doby pred odtokom. Pravdepodobnosť extrémnych javov počasia sa zmenou klímy zvyšuje.

Zmena klímy

Zmeny klimatických podmienok v regióne, ako napríklad zvýšenie teploty, ovplyvnia dostupnosť a kvalitu vody priamo zvýšeným odparovaním a zmenami v zrážkovej činnosti. Zmena klímy má prostredníctvom zmeny vegetácie nepriamy vplyv aj na vodné zdroje.

Dve tretiny ochranného pásma sú pokryté lesmi. Rovnako ako v prípade poľnohospodárstva sa pamätá na ochranu pitnej vody aj pri obhospodarovaní lesov v regióne. „Najväčšou hrozbou v dôsledku zmeny klímy je v súčasnosti zvýšená erózia, pretože ohrozuje lesy. Bez stromov a vhodnej zelene sa pôda bude vyplavovať a práve pôda čistí vodu. Zvýšenie teploty prinesie nové typy stromov. Zmena sa rovná neistote, novým faktorom a to je vždy riziko,“ hovorí Dr. Kuschnig.

Adaptačné činnosti a skúsenosti

Pre vodohospodársky orgán je zatiaľ dôležitou úlohou vzdelávanie. Posledných 13 rokov učí vodohospodárka škola miestne deti o význame vody a krajine, ktorá ju poskytuje. Ponúkajú pravidelné výlety k horským prameňom, aby študenti ľahšie pochopili, odkiaľ pochádza ich voda. Informácie sú dôležité aj pre poľnohospodárske spoločenstvo na pastvinách vysoko v Alpách. Sú zodpovední aj za ochranu územia okolo prameňov, najmä pred odpadovými vodami zo živočíšnej výroby.

Viedenská vodárenská spoločnosť sa už podieľa na projektoch, v rámci ktorých sa spájajú s inými aktérmi v oblasti vodného hospodárstva, aby diskutovali o vplyvoch a adaptácii na zmenu klímy. Napríklad na projekte nazvanom CC-WaterS sa zúčastňuje 18 organizácií z 8 krajín s cieľom vymieňať si skúsenosti a diskutovať o spoločných prístupoch v rámci adaptácie.

Politika adaptácie

„Politické opatrenia týkajúce sa adaptácie na zmenu klímy sa často navrhujú ako reakcia na extrémne javy počasia, ktoré odôvodňujú potrebu opatrení,“ hovorí Stéphane Isoard, z tímu pre oblasť Zraniteľnosti a adaptácie v agentúre EEA.

„Takýmto prípadom je vlna horúčav v roku 2003. Stratégie adaptácie, ktoré sa zakladajú na systematickejšej analýze zraniteľných regiónov, sektorov a ľudí, sa však musia prehodnotiť teraz a včas realizovať, ak majú byť dôrazné a účinné v budúcnosti v boji s neodvratnými vplyvmi zmeny klímy. Adaptácia na zmenu klímy a otázky týkajúce sa vodných zdrojov si vyžadujú riadenie na miestnej úrovni v rámci rozsiahlejších súvislostí na regionálnej, národnej úrovni a úrovni EÚ,“ hovorí.

Hlavnou súčasťou bude efektívny vodohospodársky manažment povodia nad rámec hraníc štátov. Napríklad spolupráca medzi krajinami pri riadení nedostatku vody pozdĺž povodí riek prameniacich alebo s prítokmi z alpského regiónu bola doteraz na nízkej úrovni. EÚ môže vďaka svojmu silnému postaveniu napomôcť tomuto procesu zlepšovaním podmienok spolupráce.

5.  Rámcová smernica o vode: http://ec.europa.eu/environment/water/water-framework/index_en.html