Article

Pôda — Zabudnutý zdroj

Táto webová stránka má obmedzenú funkcionalitu s javascript off. Vo svojom prehliadači sa uistite, že javascript je povolený.

Article Publikované 22. 03. 2010 Posledná zmena 21. 03. 2023

Topics: Biodiverzita – ekosystémy Pôda

Pôda je kritickým ohnivkom medzi globálnymi environmentálnymi problémami ako: zmena klímy, vodné hospodárstvo a strata biodiverzity

José Luis Rubio, predseda Európskej spoločnosti pre ochranu pôdy

Prečo by som sa mal starať o pôdu?

Nánosy, blato, hlina, zemina, pôda: máme pre ňu mnoho slov, ale len zopár ju vystihuje. V dnešnom virtuálnom svete mnohí z nás doslovne stratili spojenie s pôdou. Pôda je však živým obalom zeme ležiacim nad skalnatým podložím a umožňuje život na zemi. Rovnako ako vzduch a voda, aj pôda je súčasťou nášho systému podporujúceho život.

Naši predkovia mali omnoho užší vzťah s pôdou. Mnohí z nich s ňou pracovali každý deň. Vtedy, tak ako teraz, pôda zohrávala zásadnú úlohu pri zabezpečovaní potravy. Čo však v minulosti nebolo jasné, je zásadná úloha pôdy pri zmene klímy, slúži ako ohromná prírodná zásobáreň uhlíka.

Pôda je obmedzeným zdrojom Predstavme si, že toto jablko ⁽⁷⁾ je planéta Zem. Rozrežme jablko na štvrtiny a tri z nich odhoďme. Jedna štvrtina jablka predstavuje súš. Z tejto súše 50 % tvorí púšť, polárna oblasť alebo pohoria, kde je príliš teplo, príliš zima alebo príliš vysoko na pestovanie potravín. Rozrežme štvrtinu súše na polovicu, 40 % z toho, čo zostane, je príliš skalnaté, strmé, plytké, chudobné alebo mokré na podporu potravinovej výroby. Odrežme to a zostane nám veľmi malý kúsok jablka. Všimnime si jeho šupku, zviera a chráni povrch. Táto tenká vrstva predstavuje plytkú vrstvu pôdy na zemi. Olúpme ju a získame predstavu o tom, od akého malého množstva úrodnej pôdy je závislé nasýtenie celej populácie. Musí súťažiť s budovami, cestami a skládkami a tiež je citlivá voči znečisteniu a vplyvom zmeny klímy. Pôda často prehráva. Ako sa ďalej dočítate, veľká časť územia, ktorá nie je vhodná na produkciu potravín, je dôležitá z hľadiska pohlcovania CO₂.

Pôda a uhlík

Pôda zadržiava dvakrát toľko organického uhlíka ako vegetácia. Pôdy v EÚ obsahujú viac než 70 miliárd ton organického uhlíka alebo okolo 7 % celkového globálneho uhlíkového rozpočtu ⁽⁸⁾. Viac ako polovica v zemi zadržiavaného uhlíka v EÚ sa nachádza v rašeliniskách Fínska, Írska, Švédska a Spojeného kráľovstva.

Treba si dať do súvisu toto číslo: členské štáty EÚ zo všetkých zdrojov vypúšťajú každý rok 2 miliardy ton uhlíka. Pôdy teda zohrávajú rozhodujúcu úlohu pri zmene klímy. Dokonca aj malý únik 0,1 % uhlíka z európskych pôd do atmosféry sa rovná uhlíkovým emisiám zo 100 miliónov ďalších automobilov na cestách, čo je o polovicu viac, ako je celkový počet automobilov EÚ.

Vedeli ste? Pôda je tvorená z hornín a rozkladajúcich sa rastlín a živočíchov ⁽⁹⁾. Pôda a rastliny, ktoré na nej rastú zachytávajú okolo 20 % globálnych emisií CO₂⁽⁹⁾. Pôda pomáha zadarmo čistiť vodu, ktorú pijeme a vzduch, ktorý dýchame ⁽⁹^). Na jednom hektári pôdy môže žiť až päť ton živočíšnych organizmov ⁽^9). Zdravá pôda znižuje riziko povodní a chráni zásoby podzemnej vody neutralizovaním alebo odfiltrovaním potenciálnych znečisťujúcich látok ^(9).

Organické zložky pôdy

Kľúčovým prvkom vo vzťahu medzi pôdou a uchovávaním uhlíka je pôdna hmota. Je to všetka živá a mŕtva hmota v pôde, ktorá obsahuje mikroorganizmy a zvyšky rastlín. Hmota je mimoriadne cenným zdrojom, ktorý zabezpečuje základné funkcie pre životné prostredie a hospodárstvo. Dokáže to, lebo je to celý ekosystém na mikroskopickej úrovni.

Organické zložky pôdy sú hlavným prispievateľom k úrodnosti pôdy. Sú elixírom života, najmä rastlinného. Viažu živiny v pôde, uchovávajú ich a sprístupňujú ich rastlinám. Sú domovom pôdnych organizmov, od baktérií až po červy a hmyz a umožňujú im premieňať zvyšky rastlín a zadržiavať živiny, ktoré môžu rastliny a plodiny prijímať. Zachovávajú aj štruktúru pôdy, a tak zlepšujú vsakovanie vody, znižujú odparovanie, zvyšujú kapacitu zadržiavania vody (a zabraňujú zhutňovaniu pôdy). Okrem toho organické zložky pôdy urýchľujú rozklad znečisťujúcich látok a môžu ich viazať na svoje častice, a tak znížiť riziko splachov.

Pôda, rastliny, uhlík

Prostredníctvom fotosyntézy všetky rastliny pri raste absorbujú CO₂ z atmosféry na vytváranie svojej biomasy. Avšak presne tak, ako dochádza k rastu rastliny nad zemou, pod povrchom dochádza k skrytému rastu v rovnakej miere. Korene uvoľňujú postupne rôzne organické látky do pôdy a vyživujú mikrobiálny život.

Tým sa zvyšuje biologická aktivita v pôde a stimuluje rozklad organických zložiek pôdy, a tak sa uvoľňujú minerálne živiny, ktoré sú potrebné pre rast rastliny. Funguje to aj opačne: určité množstvo uhlíka sa dostane do stabilných organických zlúčenín, ktoré viažu uhlík, a stovky rokov ho neuvoľnia do atmosféry.

V závislosti od postupu hospodárenia poľnohospodára, typu pôdy a klimatických podmienok môže byť čistý výsledok biologickej aktivity pre organické zložky pôdy buď pozitívny, alebo negatívny. Zvýšenie množstva organických zložiek pôdy umožní dlhodobý záchyt uhlíka z atmosféry (na prvom mieste iných pozitívnych vplyvov). Zníženie množstva organických zložiek znamená, že CO₂ sa uvoľňuje a naše postupy hospodárenia prispievajú k celkovým emisiám v dôsledku činnosti človeka.

Využívanie pôdy má teda obrovský vplyv na to, ako pôda nakladá s uhlíkom. V zásade platí, pôda uvoľňuje uhlík, keď sa trávne porasty, obhospodarované lesné územia alebo pôvodné ekosystémy premenia na ornú pôdu.

Púšte sa sťahujú do Európy

Proces dezertifikácie, v rámci ktorého je životodarná, zdravá pôda zbavená živín do takej miery, že nemôže podporovať život a dokonca môže byť odviata, je veľmi dramatickým príkladom jedného z problémov, ktorým čelí pôda v rámci Európy.

„Prírodné podmienky: aridita, premenlivosť a prudký charakter zrážok, citlivé pôdy spolu so zaznamenaným dlhodobým minulým a súčasným tlakom človeka značia, že veľké časti južnej Európy sú postihnuté dezertifikáciou,“ hovorí José Luis Rubio, predseda Európskej spoločnosti pre ochranu pôdy a vedúci oddelenia výskumu pôdy pod vedením Valencijskej univerzity a mestom Valencia.

V južnej, strednej a východnej Európe vykazuje v súčasnosti 8 % územia, čo je asi 14 miliónov hektárov, vysokú citlivosť k dezertifikácii. Ak sa zohľadní aj mierna citlivosť, môže to byť viac ako 40 miliónov hektárov. Najviac postihnutými krajinami v Európe sú Španielsko, Portugalsko, južné Francúzsko, Grécko a južné Taliansko ⁽¹⁰⁾.

Postupná degradácia pôdy eróziou, strata organických zložiek, zasolenie alebo rozpad jej štruktúry sa prenesie na iné ekosystémové súčasti – vodné zdroje, rastlinný porast, faunu a pôdne mikroorganizmy – špirálovým mechanizmom, na základe čoho môže vzniknúť pustá a holá krajina.

„Ľudia nechápu a nevidia dôsledky dezertifikácie, pretože k nim spravidla dochádza skryte a nepozorovane. Avšak ich environmentálny vplyv na poľnohospodársku výrobu zvýšil v dôsledku povodní, zosuvov pôdy a ich vplyvu na biologickú kvalitu krajiny ekonomické náklady. Z celkového vplyvu na stabilitu suchozemského ekosystému vyplýva, že dezertifikácia je jedným z najvážnejších environmentálnych problémov v Európe,“ hovorí Rubio.

Ochrana európskej pôdy

Pôda je hlavným a veľmi zložitým prírodným zdrojom, ktorej hodnotu stále nevidíme. Právo EÚ sa nezameriava komplexne na všetky hrozby a v niektorých členských štátoch chýbajú osobitné právne predpisy o ochrane pôdy.

Európska komisia vypracovala návrhy pôdnej politiky na niekoľko rokov. Niektoré členské štáty ich však považujú za kontroverzné a príprava legislatívy sa pozastavila. Výsledkom je, že pôda nie je chránená takým spôsobom ako iné dôležité zložky, napríklad voda a ovzdušie.

V centre pozornosti: V záujme rašeliny Rašelinové ekosystémy sú najexektívnejšou zásobárňou uhlíka všetkých suchozemských ekosystémov. Rašeliniská pokrývajú len 3 % územia sveta, ale obsahujú 30 % všetkého globálneho pôdneho uhlíka. Rašeliniská sú najväčšou zásobárňou uhlíka na zemi. Zásahy ľudí však ľahko môžu narušiť prirodzenú rovnováhu produkcie a rozkladu, čím by sa rašeliniská premenili na emitentov uhlíka. Súčasné emisie CO₂ z vysúšania rašelinísk, požiarov a ťažby sa odhadujú minimálne na 3 000 miliónov ton za rok, čo sa rovná viac ako 10 % globálnych emisií fosílnych palív. Súčasné hospodárenie s rašeliniskami je spravidla neudržateľné a má hlavný negatívny vplyv na biodiverzitu a klímu ^(11).

7. The Natural Resources Conservation Service, U.S. Department of Agriculture

8. Európska komisia: European Commission, 2008, “Review of existing information on the interrelations between soil and climate change

9. http://ec.europa.eu/environment/pubs/pdf/factsheets/soil.pdf

10. Desertification Information System in the Mediterranean Basin (DISMED)

11. UNEP Report, 2011, Assessment on Peatlands, Biodiversity and Climate Change