Európa hlási zdravšie životné prostredie – novým rizikám sa ale nevyhne

Podľa správy Environment and Human Health, vydanej Európskou environmentálnou agentúrou (EEA) v spolupráci so Spoločným výskumným centrom (JRC), životné
prostredie priamo ovplyvňuje ľudské zdravie a to v mnohých ohľadoch. Znečisťujúce látky, hluk a ďalšie rizikové faktory pôsobiace na kvalitu životného prostredia majú na zdravie škodlivý vplyv. Správa súčasne poukazuje na značné výhody plynúce z blízkosti a dostupnosti prírodného prostredia pre fyzickú a duševnú pohodu obyvateľstva.

Podľa správy existujú v rámci Európy veľké rozdiely v kvalite životného prostredia, čo sa odzrkadľuje na zdravotnom stave a priemernej dĺžke života obyvateľstva. Ľudia s nízkym sociálnym statusom žijú často v horších podmienok alebo v nevyhovujúcom prostredí. Ich situáciu môžu ovplyvňovať ďalšie faktory vrátane socio-ekonomického stavu, životného štýlu a celkového zdravotného stavu.

Pochopenie rizík

Odkedy ľudia žijú dlhšie, hlavnou príčinou predčasných úmrtí a invalidity sa stali neprenosné ochorenia, ako je obezita, kardiovaskulárne choroby, cukrovka a rakovina. Zdravotné problémy môžu súvisieť s kvalitou životného prostredia, keďže ľudia sú počas celého života vystavení jeho vplyvom. Pochopiť dopady životného prostredia na ľudské zdravie je možné len cez ďalší výskum. Správa odporúča zamerať sa najmä na najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva, ktorými sú deti, staršie osoby a nemajetní.

V správe sa ďalej píše, že výskum by sa nemal zameriavať len na jednotlivé riziká. Práve naopak, mal by brať do úvahy kombinácie rôznych vplyvov životného prostredia a životného štýlu na ľudské zdravie. Jacqueline McGlade, výkonná riaditeľka EEA, uviedla, že ,,správa poukazuje na niektoré kľúčové väzby medzi zdravím a životným prostredím. Ľudia sú vystavení rôznym škodlivých faktorov, ktoré spolu znižujú dĺžku a kvalitu života."

Kľúčové zistenia

• Celosvetový predaj výrobkov z chemického priemyslu sa v rokoch 2000 a 2009 zdvojnásobil, čo znamená, že rastie aj počet chemických látok ovplyvňujúcich ľudské zdravie.
• Pozornosť odborníkov sa obracia na chemikálie narušujúce endokrinný systém, ktoré ovplyvňujú hormonálnu rovnováhu. Tieto látky obsahuje množstvo produktov dennej spotreby vrátane liekov, pesticídov a kozmetiky. Ich účinky na ľudské zdravie nie sú doteraz úplne známe, ale je zrejmé, že môžu prispieť k malformácii genitálií, zníženiu počtu spermií, poruchám nervového systému, obezite a rakovine.

• Správa zdôrazňuje, že znečistenie ovzdušia výrazne prispieva k vzniku rakoviny, bronchitídy, astmy a ochoreniam srdca a skracuje priemernú dĺžku života občana EÚ v priemere o 8,5 mesiaca. Nedávne štúdie naznačujú, že vystavenie detí znečistenému ovzdušiu výrazne ovplyvňuje ich zdravie v dospelosti a v prenatálnom veku je vplyv porovnateľný s pasívnym fajčením. Zároveň, 95 % obyvateľstva je vystavených vplyvu tuhých znečisťujúcich látok a to nad hodnotu odporúčanú Svetovou zdravotníckou organizáciou.
• V Európe rastú obavy o kvalitu vody, keďže farmaceutické zvyšky v nej ovplyvňujú činnosť endokrinného systému a nie vždy sú úplne odstránené pri úprave vody. Predpokladá sa, že množstvo a kvalitu vody v budúcnosti ovplyvní zmena klímy.
• Nadmerný hluk môže vážne poškodiť ľudské zdravie, prispieva k vzniku kardiovaskulárnych ochorení a poruchám spánku a negatívne ovplyvňuje kognitívny vývoj detí. Hlučné oblasti sú zvyčajne aj oblasti s vysokou úrovňou znečistenia ovzdušia, pričom, ako sa zdá, jeden faktor zvyšuje negatívny účinok druhého.
• Zatiaľ nebola dokázaná súvislosť medzi vznikom rakoviny a zariadeniami vyžarujúcimi elektromagnetický smog (napr. mobilné telefóny). Dostupné údaje sú revidované vedeckými výbormi EK. (Ďalšie informácie zverejní EEA v druhej polovici roka 2013.)
• Nové zdravotné riziká predstavujú aj nanomateriály. Keďže o ich účinkoch na ľudský organizmus zatiaľ vieme málo, je potrebné posúdiť možné riziká a zaistiť bezpečnú výrobu nanomateriálov a ich použitie v spotrebnom tovare.
• Účinok zelene na duševnú a fyzickú pohodu je známy. Čo sa týka množstva zelených priestranstiev v rámci európsky miest, sú tu značné rozdiely. Kým 40 % plochy švédskych a fínskych miest pokrýva zeleň, maďarské a grécke mestá jej nemajú ani 30 %.
• Slovenská republika je v správe spomínaná napríklad v súvislosti s najnižším počtom rokov zdravého života, a to u žien (52,3) ako aj u mužov (52,1). Pre porovnanie, predpoklad dožiť sa čo najvyššieho veku v zdraví majú švédski muži (71,1) a maltské ženy (70,7).

Zdroj: Európska environmentálna agentúra

Translation provided by: Enviroportal.sk / Slovenská agentúra životného prostredia