Article

Tapiséria života

Táto webová stránka má obmedzenú funkcionalitu s javascript off. Vo svojom prehliadači sa uistite, že javascript je povolený.

Article Publikované 22. 03. 2010 Posledná zmena 21. 03. 2023

Topics: Biodiverzita – ekosystémy

Biodiverzita – „ekosystém“, ktorý podporuje náš život

Príroda používa na splietanie svojich vzorov len najdlhšie nitky, takže v každej čiastočke jej textúry vidno organizáciu celej tapisérie

Richard P. Feynman, fyzik a nositeľ Nobelovej ceny

Spisovateľ Aldous Huxley v súvislosti s vymiznutím spevavých vtákov, druhov rastlín a hmyzu z prírody začiatkom 60–tych. rokov povedal, že „prichádzame o polovicu podstaty poézie.“

Huxley práve dočítal pôsobivú knihu Tichá jar od americkej biologičky Rachel Carson. Kniha prvýkrát vyšla v roku 1962. Prečítalo si ju množstvo ľudí, boli vypracované mnohé recenzie a pomohla zvýšiť povedomie verejnosti o užívaní pesticídov, znečisťovaní a všeobecne o životnom prostredí. Namiesto fráz okolo toho, čo sa deje, Huxley poukázal na kultúrnu stratu, čo vystihuje podstatu biodiverzity sveta a súvislosti, ktoré sa často pokúšame vysvetliť.

Biodiverzita je zložená z dvoch slov: biologická a diverzita. Vyjadruje rozmanitosť všetkých živých organizmov v rámci druhov a medzi nimi. Biodiverzita je vlastne príroda vo všetkých svojich podobách.

Ekosystém tvorí spoločenstvo rastlín, živočíchov a mikroorganizmov a ich vzájomné vzťahy s prostredím. Počnúc kratučkým stretom včely a kvitnúcej rastliny na letnej lúke až po obrovské a neustále interakcie ovzdušia, vody a pôdy predstavujú ekosystémy základy života na zemi.

Včely pri zbere nektáru prenášajú peľ z jednej rastliny na iné a zároveň aj opeľujú. Vzniknú nové kvety, ktoré sa vzájomne ovplyvňujú – hore s ovzduším a dolu s pôdou a vodou. Pozrime sa napríklad na stromy. Ich lístie čistí naše ovzdušie a ich korene čistia našu vodu tým, že jej odoberajú živiny. Korene spevňujú a vyživujú pôdu – dokonca aj keď uhynú. Odstráňme stromy z ekosystému a čoskoro sa to odrazí na kvalite ovzdušia, vody a pôdy. Zasaďme stromy a dokonca aj v meste a prejaví sa ich vplyv - ochladia vzduch a zlepšia jeho kvalitu.

My všetci sme súčasťou tohto systému, často však na to zabúdame. Už od čias, keď naši prví predkovia začali využívať včely, kvitnúce rastliny a lúky na výrobu potravín, čo teraz voláme poľnohospodárstvo, formujeme a meníme biodiverzitu. Poľnohospodársky chované druhy živočíchov a pestované rastliny sa stali produktmi, ktoré majú peňažnú hodnotu. Od poľnohospodárstva sme prešli k industrializácii a kam sa len pohneme, príroda nás musí nasledovať – bez ohľadu na to, ako neochotne.

Otočili sme sa o 360°: industrializovaním našich životov, vrátane poľnohospodárstva, sme industrializovali aj prírodu. Chováme hmyz, živočíchy a rastliny pre trh, vyberáme si vlastnosti, ktoré vyhovujú nám a našim potrebám. Biologická diverzita je ohrozená na najvyššej i na molekulárnej úrovni.

Prírodu vnímame často ako luxus: ochrana druhov by mohla byť veľmi žiaduca, ich strata by mohla byť tragédiou, ale v konečnom dôsledku sa ukazuje, že sa to oplatí, ak si ľudia budú môcť uchrániť pracovné miesta a zvýšiť príjmy.

Realita je, samozrejme, veľmi odlišná. Pozrime sa na včely.

Divé druhy včiel v mnohých častiach Európy už vyhynuli. Prežívajúce populácie včiel sú často nové druhy, ktoré zdiveli. Ich populácie sa teraz na celom svete devastujú. Včely čelia vážnym problémom, počnúc pesticídmi až po roztoče a choroby, ktoré oslabujú ich genetickú výbavu. V rámci prieskumu členov britskej asociácie včelárov (BBKA) sa zistilo, že počas zimy 2007 – 2008 klesli počty včely medonosnej o 30 %, čo predstavuje stratu viac ako 2 miliárd včiel s ekonomickou hodnotou 54 mil. GBP.

Týmto a ďalšími príkladmi chceme poukázať na to, že strata biodiverzity nezlepšuje hospodárky rozvoj, zhoršuje ho.

Vedeli ste? Biodiverzita je príroda vo všetkých svojich podobách. Ekosystém tvorí spoločenstvo rastlín, živočíchov a mikroorganizmov a ich vzájomné vzťahy s prostredím. „Ekosystémová služba“ je zdroj alebo proces, ktorý nám dáva príroda. K príkladom patria poskytovanie potravy a pitnej vody, opeľovanie plodín a kultúrne aspekty - využívanie prírody na rekreačné a duchovné účely ⁽³⁾.

Rok 2010 – biodiverzita v centre pozornosti

V roku 2002 sa vlády na celom svete zaviazali znížiť mieru straty biodiverzity do roku 2010. Európska únia išla ešte ďalej a prijala záväzok do roku 2010 úplne zastaviť stratu biodiverzity v Európe. Z hodnotenia Európskej environmentálnej agentúry (EEA)⁽¹⁾ vyplýva, že napriek pokroku v niektorých oblastiach sa cieľ EÚ nedosiahne. K strate biodiverzity skutočne dochádza nepredstaviteľnou rýchlosťou.

OSN vyhlásila rok 2010 za Medzinárodný rok biodiverzity a počas roka sa táto téma bude podrobne skúmať a budú sa viesť rozsiahle diskusie o biodiverzite. V dôsledku nesplnenia cieľa sa už v rámci EÚ začali vážne diskusie o tom, aké opatrenia sú potrebné na záchranu biodiverzity.

Čo sa deje s našou biodiverzitou?

Európa dosiahla určitý pokrok v oblasti ochrany biodiverzity. Za posledných 30 rokov Európska únia v snahe chrániť našu biodiverzitu vybudovala vo všetkých členských štátoch sieť približne 25 000 chránených⁽²⁾ oblastí. Tvoria dohromady 880 000 km², čo predstavuje 17 % územia EÚ. Tento rozsiahly rad lokalít známy ako Natura 2000 je najväčšou sústavou chránených oblastí vo svete.

Právne predpisy o atmosférických emisiách (znečistenie ovzdušia), kvalite sladkej vody a čistení odpadových vôd prinášajú pozitívne výsledky v prospech biodiverzity. Kyslé dažde, ktoré ničili napríklad lesy v severnej Európe, už dlhšiu dobu nepatria k hlavným problémom. Poľnohospodárstvo sa dostáva vo väčšieho súladu s okolitou krajinou, aj keď je toho ešte veľa treba urobiť. Kvalita vody, pokiaľ ide o sladkú vodu, sa vo všeobecnosti zlepšila.

K strate biodiverzity však dochádza na všetkých úrovniach. Arktická letná ľadová pokrývka mora sa zmenšuje a stenčuje rýchlejšie ako kedykoľvek predtým. V roku 2007 bola ľadová pokrývka polovičná v porovnaní s 50-tymi rokmi 20. storočia. Má to dôsledky na všetkých žijúcich obyvateľov tejto oblasti – od mikroskopických foriem života v ľade až po ľadových medveďov a ľudí. Ako ďalej uvedieme, ľadovce sa topia aj v pohoriach Európy so závažnými dôsledkami pre desiatky miliónov Európanov.

Na celom svete sa živí rybolovom viac ako miliarda ľudí. Polovica populácie voľne žijúcich rýb je však úplne vyčerpaná. Ak nedôjde k zmene súčasného vývoja, pravdepodobne väčšina dnešných komerčných oblastí rybolovu do roku 2050 skolabuje. Na súši sa dažďové pralesy decimujú pre potraviny (napr. na produkciu sóje a chov hovädzieho dobytka), agropalivá (napr. palmový olej) a výstavbu, ktorá neberie žiadny ohľad na mnohé cenné ekologické služby, ktoré lesy poskytujú.

Za posledných 20 rokov populácie motýľov v Európe klesli o 60 %⁽³⁾. Motýle sú cennými environmentálnymi ukazovateľmi, pretože sú citlivé na najmenšiu zmenu biotopov. Ich vymiznutie poukazuje na omnoho rozsiahlejšie environmentálne zmeny, ktoré si len začíname uvedomovať.

Prečo je biodiverzita pre nás taká potrebná?

Biodiverzita nám poskytuje obrovské množstvo ekosystémových služieb, ktoré považujeme za samozrejmé. Spomeňme si na hmyz opeľujúci naše plodiny, pôdy, koreňové systémy stromov a skalné formácie čistiace našu vodu, organizmy rozkladajúce náš odpad alebo stromy čistiace naše ovzdušie. Spomeňme si, akú hodnotu má pre nás príroda, na jej krásu a na to, ako ju využívame vo svojom voľnom čase.

A to sú len niektoré z ekosystémových služieb, ktoré umožňujú život na zemi. Stratili sme však spojenie s mnohými z týchto základných služieb, ktoré podporujú život a stále zriedkavejšie vidíme alebo oceňujeme, na čo vlastne slúžia. Len tento samotný fakt má obrovské dôsledky pre náš prírodný svet.

Meniaci sa charakter environmentálnych výziev

V 60., 70. a 80. rokoch minulého storočia sa životné prostredie niekedy chápalo ako súbor samostatných systémov. Politika a kampane boli často zamerané na konkrétne problémy: smog v ovzduší, chemikálie, ktoré sa dostávali do riek zo závodov, ničenie Amazónie, neutešený stav tigrov, freóny v sprejoch. Príčiny sa chápali ako lineárne alebo špecifické a riešili sa samostatne.

Dnes sa inak pozeráme na tlaky na naše životné prostredie. Nie sú jednotné alebo geograficky ohraničené. Spoločné je pre ne, že spravidla sú – priamo alebo nepriamo – výsledkom ľudskej činnosti. Naše spôsoby výroby, obchodu a spotreby sú nesmierne silnými hnacími silami, na ktorých sú naše spoločnosti založené a zároveň určujú náš životný štýl, kvalitu nášho života a naše životné prostredie.

Spájanie bodov

Spomeňme si na zošity na kreslenie pre deti. Dieťa vytvorí obraz spájaním bodov – začne číslom jedna a končí najvyšším číslom niekde inde na stránke. Zo začiatku obraz skoro nedáva zmysel, ale pomaly sa začína čosi súvislé objavovať. Naše chápanie hlavných problémov, ktoré stoja pred spoločnosťou, postupuje od jednotlivých bodov k náznaku obrázku. Nedostali sme celý obraz, začíname však vidieť obrysy.

Biodiverzita mizne alarmujúcou rýchlosťou z veľkej časti preto, lebo zneužívame prírodu na podporu výroby, spotreby a obchodu v našom globalizovanom svete. To, že nepriraďujeme hodnotu nášmu prírodnému kapitálu znamená, že cena našich stromov a lesov, našej vody, pôdy a ovzdušia je nízka alebo neexistuje.

V ekonomike, kde sa národné bohatstvo meria podľa toho, koľko krajina vyprodukuje a kde zvyšovanie štvrťročných ziskov je dôležitejšie ako ročné obdobia, je často zložité prírodu vôbec vidieť. Náš prírodný kapitál často nebýva ani len tou bodkou na stránke.

Riadenie budúcnosti

Opäť sa ocitáme v dobe reflexií a príležitostí. Tlaky, ktorým čelíme, či už hospodárskym, zdravotným, alebo súvisiacim s energiou a životným prostredím, možno zastaviť. Dlžíme to budúcim generáciám. Najviac dosiahneme, keď pripustíme, že ešte stále vieme veľmi málo o prírodnom prostredí, jeho zložitosti a o tom, ako ho ovplyvňujeme. Musíme znovu nadobudnúť pokoru a opäť sa s úžasom poobzerať okolo nás.

Viac informácií nájdete na webovej stránke agentúry EEA o biodiverzite: http://www.eea.europa.eu/themes/biodiversity.

V centre pozornosti: Zmena klímy a biodiverzita Ekosystémy sú vo všeobecnosti pomerne odolné. Za hranicami určitých hraničných hodnôt tzv. bodov zlomu sa ekosystémy môžu zničiť a transformovať do výrazne odlišných stavov so značnými potenciálnymi vplyvmi na ľudí. Hrozí, že zmena klímy oslabí nevyhnutné ekosystémové služby, napr. čistú vodu a úrodné pôdy, ktoré sú zásadné pre kvalitu života i hospodárstva. Nevieme, aký bude úplný vplyv zmeny klímy na biodiverzitu. Vieme však, že je potrebné súčasne bojovať proti strate biodiverzity i proti zmene klímy, ak chceme chrániť naše životné prostredie. Ekosystémové služby, ktoré v súčasnosti pomáhajú obmedzovať zmenu klímy, ako napr. pohlcovanie CO₂ z atmosféry pôdami, oceánmi a lesmi, sú vážne ohrozené. Z poslednej správy agentúry EEA, v ktorej sa hodnotí stav biodiverzity v Európe, vyplýva, že zmena klímy má pozorovateľný vplyv na biodiverzitu. V správe Pokrok pri dosahovaní európskeho cieľa na rok 2010 v oblasti biodiverzity ⁽⁴⁾ sa študovalo 122 bežných druhov európskych vtákov a zistilo sa, že zmena klímy negatívne vplýva na 92 z nich, pričom na 30 druhov vplýva pozitívne. Svedčí to o tom, že v dôsledku zmeny klímy možno v Európe očakávať rozsiahle zmeny v biodiverzite a ekosystémoch. Zo správy tiež vyplýva, že došlo k vážnemu úbytku motýľov na trávnych porastoch, ich populácie od roku 1990 klesli o 60 % a nie sú žiadne známky stabilizácie. Hlavnou príčinou tohto poklesu sú pravdepodobne zmeny vo využívaní pôdy na vidieku – predovšetkým intenzifikácia poľnohospodárstva a opustenie pôdy poľnohospodármi. Keďže väčšina trávnych porastov v Európe si vyžaduje aktívne hospodárenie zo strany ľudí alebo účasť ich dobytka, od pokračovania týchto činností závisia aj motýle.