Klimatické a energetické ciele EÚ

Správa Trends and projections in Europe 2013 predpokladá posun v dosiahnutí cieľov týkajúcich sa redukcie emisií skleníkových plynov, obnoviteľných zdrojov a energetickej efektivity. V rokoch 1990 až 2012 zredukovali krajiny EÚ emisie približne o 18 %, cieľom je znížiť ich do roku 2020 o 20 %.

V roku 2011 pochádzalo 13 % z celkovej spotrebovanej energie z obnoviteľných zdrojov, pričom v roku 2020 by sa jej podiel mal zvýšiť na 20 %. Na podporu tohto cieľa je potrebné prijať opatrenia na úrovni členských štátov.

Napriek tomu, že hodnotenie členských krajín poukazuje na relatívne veľký pokrok v oblasti klímy a dosahovaní energetických cieľoch, žiadny členský štát neplní všetky tri ciele a zároveň žiadny nezaostáva vo všetkých troch. Slovensku sa nedarí napĺňať ciele v oblasti energetickej efektivity.

Podľa Hansa Bruyninckxa, výkonného riaditeľa EEA, posledné analýzy potvrdili, že ,,...obnoviteľné zdroje a energetická efektívnosť významne znižujú emisie. Na tomto úspechu je možné stavať ďalej, pričom členské štáty musia prijímať rozhodnutia, ktoré nebudú prekážkou bezuhlíkovej budúcnosti.“

Prvé celkové výsledky Kjótskeho protokolu (2008 – 2012)

Podľa nedávno publikovaných údajov v roku 2012 klesli emisie skleníkových plynov takmer o 1 %. Z týchto dát vychádza aj správa EEA a vôbec po prvýkrát je verejnosti poskytnutý kompletný obraz znižovaní emisií v rámci prvej periódy Kjótskeho protokolu (2008 – 2012).

Odhaduje sa, že v rámci spoločných záväzkov vyplývajúcich z protokolu, až 15 členských štátov znížilo emisie o 12,2 %, teda nad rámec záväzných 8 %. Navyše, takmer všetky európske krajiny s individuálnymi cieľmi redukcie skleníkových plynov nižšími ako Kjótsky protokol (26 členských štátov EÚ, Island, Lichtenštajnsko, Nórsko a Švajčiarsko) napĺňajú svoje ciele. Len dva členské štáty EÚ nemali individuálne ciele na roky 2008 – 2012.

Pri dosahovaní cieľov mnohým členským štátom pomáha Európsky systém obchodovania s emisiami (EU ETS).  Po prijatí cieľov pre sektory ETS a sektory nespadajúce pod ETS začali krajiny klásť väčší dôraz na znižovanie emisií v hospodárskych odvetviach, ktoré nie sú súčasťou systému obchodovania s emisiami, ako je cestná doprava a domácnosti. Podľa správy EEA potrebujú tieto krajiny získať pomerne veľké množstvo kjótskych emisných kreditov k dosiahnutiu svojich individuálnych cieľov. Týka sa  to najmä Rakúska, Lichtenštajnska, Luxemburska a Španielska.

Viac informácií:

• Európska komisia
• EEA databáza opatrení a politík týkajúcich sa zmierňovania dopadu klimatických zmien
• Prehliadač dát: emisie skleníkových plynov
• Prehliadač dát: EÚ ETS

Translation provided by: Enviroportal.sk / Slovenská agentúra životného prostredia